V mojej súčasnej tvorbe dominuje akvarel. Maľujem portréty, ktoré nie sú štúdiou tváre, ale mapou stavov bytia. Sústreďujem sa v nich na ženu konfrontovanú s jej vlastnou mysľou. Zatiaľ čo v portrétoch odkrývam mentálne bariéry, pri figurálnej maľbe sa nechávam viesť rytmom tanca a vibráciou hudby. Nesnažím sa len kopírovať videné, ale odkrývať neviditeľné vrstvy duše a jej skryté tóny.

Protiváhou k tomu mi je krajinomaľba. Príroda je pre mňa miestom reštartu a čerpania vnútornej sily. Pozývam vás preto nahliadnuť do ticha mojich krajín, prejsť sa nimi a zastaviť sa...

Dovoľte si na chvíľu v ich kľude nájsť ozvenu vlastného ticha.

Sú ženy tými, ktoré farbia svet, alebo svet svojimi farbami diktuje náladu ženám?